Rok 2004 - deviaty splav - obnovený po 16. rokoch
Účastníci: Brigit, Miňo, Simi, Ľubo, Maťo, Marcela
Trasa splavu: Honská Dúbrava - Šášov - Hliník nad Hronom - Revište
Dátum splavu: 11. 7. - 14. 7. 2004
Po mnohých rokoch diskusií a spomínania sa Miňo rozhodol k ráznemu kroku, nadviazal kontakt s firmou Rio Granus, ktorá nám poskytla lode -
gumené Páľavy a sprievodné auto, ktoré miesto starka a opapu vozilo naše veci.
Začínali sme v Hronskej Dúbrave v nedeľu poobede. Časť výpravy cestovala do Dúbravy vlakom (Brigit, Simi, Maťo, Marcela) a Ľubo s Miňom išli autom. Ako sme vystúpili z vlaku a vyšli zo stanice, stretli sme írečitého staršieho pána, ktorý keď zistil že ideme splavovať Hron, nám poskytol nasledovné info:
- stan treba postaviť tak, aby nebol pod elektrickými drôtmi,
- aby vchod do stanu nebol na západ, lebo odtiaľ prichádza "skaza" a treba dávať pozor, lebo sú tam "čierne kavky", ktoré kradnú veci zo stanov.
Ten pán zo stanice bol Jožo, našiel nás na lúke, tak sme sa predstavili, pomohol nám s drevom, povedal kedy a kde sa dá kúpiť chlieb a tak.
Pri zabývavaní sa prejavila predvídavosť Ľuba. Nám nikomu nenapadla taká jednoduchá vec ako - kde budeme sedieť? Kedysi sme sedeli na zemi, na kameni, na pni. Len teraz okrem mokrej trávy nebolo nič. A tu
Ľubo vytiahol rybárske trojnožky a bolo na čom sedieť. No a že by sme potrebovali aj nejaký stôl? Na mieste činu sme pripustili, že hádam aj áno a Ľubo rozložil stolík s lavicami a stolík mal aj slnečník, ktorý sme tiež inštalovali síce nie proti slnku, ale proti dažďu. Na lúke sme sa zoznámili s partiou asi 30 mladých vodákov, veľmi hlučných a mierne nevychovaných.
V pondelok sme naložili bagle do auta, nastúpili sme do lodí a vyrazili na Hron. Pre Simonku a Maťka to bola premiéra. Držali sa výborne.
Trasa bola krátka - chceli sme prespať pod hradom Šášov. Nevedeli sme však, kde táborisko presne je a tak sme ho prirodzene minuli. Museli sme potupne volať Radkovi (Rio Granus), vyniesť lode k ceste a tam nás Radko vyzdvihol a po častiach nás odvozil autom do kempu.
Noc pod Šášovom nebola práve najpríjemnejšia. Boli sme tam úplne sami, tma ako v rohu a počuli sme ako niekto v okolí chodí. Nepríjemný pocit.
robil Maťko praženicu z 24 vajec. Všetkým nám veľmi chutilo. Šťastlivo pred obedom sa nám podarilo nastúpiť do lodí a systémom "tempo di tango" sme sa presunuli do Hliníka. Tu sme mali pocit, že sme skoro v nebi. S tými podmienkami, ktoré sme si pamätali spred mnohých rokov, sa to nedalo porovnať. Stáli tu kadibúdky TOY - TOY, sprcha - síce so studenou vodou, kontajner na smeti, no proste sen. A ešte bol tu krásny vyrezávaný totem. Opäť sme tu stretli partiu z Dúbravy. Len tu bolo veľa miesta, tak sme mali každý možnosť existovať podľa vlastných predstáv.
Išli sme sa pozrieť ako vyzerá civilizácia až do Hliníka. Našli sme reštauráciu "U Katy". Riadne sme sa najedli, dali
nejaké to pivinko. Večer sme chvíľu posedeli pri stanoch a zalomili sme.
Ráno po raňajkách sme vyrazili na
posledný úsek nášho splavu - do Revišťa. Na tomto úseku sme mali najškaredšie počasie z celého pobytu. Celý čas nás síce prenasledovali sivé mraky, ale teraz aj popršalo. Nie síce veľmi, ale na vode je ten chlad a vlhko dosť nepríjemné. Takže pristátie v Revišti bolo vykúpenie. Postavili sme stany a stretli sme sa s Ivanom Marošom a Samom, ktorí prežili strastiplnú noc (hľadali nás), ale nakoniec sa nám podarilo stretnúť sa. Časť expedície sa vyšplhala na zrúcaniny Revišťa a
deň sme zakončili v miestnečj reštike. No a vo štvrtok sa náš splav skončil. Ráno sme zbalili stany a bagle, Rado nás hodil do Žarnovice, kde sme čakali na vlak do Bratislavy a potom bral Ľuba pre auto, preložili všetko do Ľubovho auta a ten tiež odišiel do Bratislavy. Bolo to krásne.
August 2004 - stretnutie v Santovke
Ešte sme to síce netušili, ale ako čas ukázal, bolo to zatiaľ
posledné stretnutie v Santovke. Nevedeli sme ako bude o rok s ubytovaním. Stále sa hovorilo, že ubytovňa v ktorej sme bývali sa bude búrať, lebo nový majteľ chcel postaviť niečo honosnejšie. No a keď sme zreferovali o našom pilotnom splave, tak to bolo už úplne jasné.
O rok sa stretneme opäť pri Hrone. Bolo to úplne úžasné. Konečne bude môcť aj mládež zažiť tú krásu a atmosféru o ktorej sme im roky rozprávali...
