Rok 2005 - RELAX - LENIVÝ VARIANT (hyper)
Posádky: Ivan - Martin, Petra - pan Martin, Brigit - Maja, Miňo - Tomáš, Zuzka - Marek, Katka - Honza, Danka - Linda, Maťko - Marcela.
Servis: Ľubo, Dušan
Trasa splavu: Hronská Dúbrava - Šášov - Hliník nad Hronom - Revište
Dítum: 22.7. - 26.7. 2005
V piatok (22. 7.) sme mali
zraz na lúke v Hronskej Dúbrave. Prví sme dorazili my z Bratislavy. Opäť vlakom (Brigit, Miňo, Danka, Linda, Maťo, Marcela) a Ľubo s prívesom autom. Tento rok sme si objednali z Rio Granus už len lode a ostatné sme si obstarávali sami. Keď sme dorazili na miesto činu,
inštalovali sme kotlinu a začali sme variť uvítací guláš. Šéfkuchárom bol Ľubo. Vzhľadom na počet účastníkov varili sme dvakrát. Ešte šťastie, že rodiny prichádzali postupne a dalo sa to zvládnuť.
Gulášek bol vynikajúci. Aj kvôli chuti, ale aj tá atmosféra. Stále sme niekoho vyčkávali, potom sa vítali, štrngali si a popri tom ten guláš, no úžas. Keď sme už boli všetci, nastala zábava obecná a radostná. V sobotu sme absolvovali
prvú trasu - do Šášova. Mali sme niekoľko nováčikov, ktorí nemali s loďkami veľa skúseností. Tak Danka s Lindou absolvovali prvé krúživé pohyby po hladine Hrona, prípadne nacvičovali štýl cik-cak. No keď sme sa blížili k Šášovu už všetci pôsobili ako profíci. V Šášove sme navštívili
miestnu krčmu a tí čo vládali išli aj na hrad. Keď som verejne čítala čo som napísala, musela som text nasledovne zmeniť:
tí čo vládali ostali v krčme a tí čo nevládali išli na hrad. Hoci z podhradia sa nezdá že by hrad bol v nejakej extra výške, výhľad z neho bol úchvatný. Po návrate do základného tábora sme mali kultúrny zážitok. Ľubo predviedol tohtoročné prekvapenie -
prenosnú sprchu. Cez deň nahriali na slnku vodu, natiahli plachtu aby sme mali súkromie a po príchode sme mohli vykonať očistu. Malý zázrak. Akoby sa človek znovu narodil.
Ďalší deň bol cieľ Alumínium nad Hronom. Po ceste nám krásne svietilo slniečko. V kempe nás už čakali Dušan s Ľubom s postavenými stanmi a kúpeľňou v prírode. Na taký prepych si človek rýchlo zvykne. Po prirazení všetkých lodí sa ujal svojej funkcie predseda a nasledovalo
prijímanie nováčikov v našej parte na Hrone.
Pádlom bez vyzvania pretiahol vyššie menovaných a boli skropení, prípadne namočení vo vode Hrona. No a nasledoval hromadný prípitok na zdravie tých, ktorí splav Hrona kedysi dávno vymysleli -
Norbi a Milan, na zdravie nás, ktorí sme si splavové spomienky nosili v sebe a k Hronu sa síce po rokoch ale vrátili, a na zdravie našich detí, ktoré hádam pocítia rovnaké puto ku Hronu a budú sa tešiť z toho, že raz za rok sa stertnú pre nich možno už ďalekou, ale predsa len rodinou. No a
po prípitkoch sme sa odobrali do reštaurácie "U Katy", aby sme ulahodili aj našim žalúdkom. No nebolo to len o žalúdkoch, lebo tu hrala husľová muzika a tak sme ulahodili aj nášmu sluchu.
No a prišiel posledný deň splavu.
Trasa končila v Revišti. Akosi nebolo veľmi slnečno, ale postavili sme stany, absolvovali jedlo v reštaurácii a čím ďalej tým viac to
vyzeralo, že bude búrka. A teda bola a riadna. Už v daždi prirazilo ku brehu pár exotov, ktorí s piesňou na perách (Ešte môžem piť, nie je to až tak zlé..) zbuchli rýchlo stany a pokračovali v alkoholickom ťažení a snažili sa zatiahnuť aj nás. Ale my sme vydržali a posledný večer sme presedeli na terase, schovaní pred dažďom.
Pár postrehov z vody
Miňovi sme odobrili
funkciu ministra pre karneval a odsúhlasili sme, že tá totina americká mala pravdu, keď povedala že
Miňo je mirákel. Miňko so skromným úsmevom svoju novú identitu akceptoval. Dušan nás oboznámil so záverom Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied, že slovo
mazaňa je spisovné, lebo aj v slovenskej ľudovej piesni sa spieva: Aja ju, aja ju, nechytaj ma-za-ňu.
